České Švajčiarsko

Už dlho som plánoval urobiť si výlet do Českého Švajčiarska. Tento rok som bol len na krátkej dovolenke, tak som sa rozhodol, že si nájdem nejaký workshop a pôjdem. Žiaľ jediný zaujímavý workshop sa organizoval práve na Dušičky a tak som musel improvizovať. Dlhodobá predpoveď počasia na víkend pred Dušičkami bola optimistická. Termín bol. Len sa rozhodnúť či pôjdem sám alebo nás pôjde viac. Samému by asi bolo otupno. Aj výstupy na kopce skoro ráno a cesty domov za tmy by asi boli rizikom. Väčšia skupina je zas problémová na komunikáciu. Najlepšia verzia sa mi zdala dvojica.  Podarilo sa mi  nahovoriť kamaráta fotografa.

V tej dobe bol aj problém s ubytovaní. Sezóna na konci a vzhľadom na to, že 28.10. je v Čechách štátny sviatok, ktorý vychádzal na pondelok, veľa ľudí si naplánovalo predĺžený víkend. Penzióny boli obsadené. Nakoniec sa nám podarilo nájsť penzión Rosálka v Starej Oleške, kde sme za celkom slušný peniaz dostali dokonca dve samostatné izby. Jediný problémom bolo zabezpečenie si stravovania. Vzhľadom na skoré odchody sme nemohli využiť raňajky penziónu. V celom okolí bol jeden malý , asi vietnamský, obchodík, kde už okolo 10 hod. neboli žiadne čerstvé potraviny. Jediné normálne potraviny boli až v Děčíne. Aj s večerou bol problém. Reštaurácie boli zatvorené a tie ktoré mali otvorené varili len do 18 hod. Nakoniec sme našli priamo v Starej Oleške reštauráciu, skôr hospodu, kde varili do 21 hod a celkom slušne. Tiež pivečko tam mali dobré.

Jednoposteľová izba s internetom, TV, vlastným WC a sprchou.

Fotografie zo stránky penziónu Rosálka

Ubytovanie bolo zabezpečené, počasie predpovedali ideálne, ešte naplánovať miesta fotografovania. To zabezpečil kamarát, podľa aplikácie Fripito 2. Je to aplikácia do telefónu, môžem ju charakterizovať ako cestovateľsko – fotografického sprievodcu. V aplikácii si nájdete lokalitu, ktorú chcete navštíviť. Ak tam teda je, lebo na Slovensku nie je ani jedna lokalita v tejto aplikácii. V ČR je ich pár.  Notoricky známe fotografické destinácie. Nachádza sa tam aj České Švajčiarsko. Za prístup k lokalitám si musíte zaplatiť. Konkrétne za České Švajčiarsko 7,49€. Myslím, že sa to oplatí. Ak workshop na tie isté miesta stojí  cca 140€, plus všetky ostatné náklady (doprava, ubytovanie, strava)  K dispozícii máte fotografie, k fotografiám GPS súradnice odkiaľ boli fotografované, základné informácie o okolí, ako sa na miesto dostať, atď.  Pozor, nie je všetko ideálne. Klasické lokality samozrejme nie sú problém. Ale lokality ako stromy, potoky, atď. môžu byť veľkým sklamaní po príchode na miesto. Nemusia tam už byť, popr. je scenéria zmenená počasím alebo ročným obdobím. K takýmto lokalitám treba pristupovať s rezervou. Dosť často sme strácali signál telefónu aj GPS signál. Tak pozor aby ste nezablúdili!

My sme si pred cestou dali všetky lokality do tabuľky a do mapy sme vložili všetky  cieľové body, aby sme si vedeli efektívne naplánovať trasy fotenia.

V deň príchodu do penziónu sme toho už veľa nestihli. Navštívili sme okolité lesy a urobili pár fotografií.

Ďalšie dni sme už poctivo pred svitaním šľapali na nejaký kopec .

Druhý deň na Krížový vrch. Nenáročná cesta. Autom sa dá dostať až úplne pod kopec. Neboli sme jediní, ktorí sa tam vybrali. Dokonca tam bol medzinárodný zájazd fotografov z Oregonu, Austrálie, Južnej Afriky, atď, ktoré viedol nejaký Čech. Vraj chodia mesiac po Čechách a fotografujú.

Počasie nám vyšlo ideálne. Hmly sa prevaľovali medzi kopcami. Východ slnka bol pekný.

Aj na samotnom kopci sa dali urobiť zaujímavé zábery

Zaujímavé boli domčeky pod kopcom. Niektoré ako zo skanzenu.

Cez deň sme navštívili Dolný mlyn a potok Kamenica. Trasa dlhá tak 3 -4 km. Nenáročná.

Večer sme sa vybrali fotografovať hlavnú atrakciu Českého Švajčiarska, Pravčickú bránu. Keďže bolo po sezóne na záchytných parkoviskách sa  už neplatilo (inak 40 Kč za hodinu). Cesta hore trval cca. 45 minút. Mierne náročná. Už cesta bola veľmi pekná na fotografovanie, ale ponáhľali sme sa aby sme stihli západ slnka.

Na Pravčickú bránu sme prišli po 17 hod. Zatvárali o 18 hod. Po 17 hod, bolo vstupné už len 25 Kč. (Inak 75 Kč).

Fotografovať tak, aby ste videli západ slnka cez  bránu sa pre bežného návštevníka nedá. Ten smer vyhliadky je uzavretý.  Dajú sa tam urobiť pekné fotografia nie len brány ale aj okolitých skál.

Naspäť sme išli poslední. Pracovníčky za nami zamykali bránu.

Ostávali tam len pracovníci reštaurácie. Zaujímalo ma ako asi vozia tovar do reštaurácie. Náhoda je blbec! Keď sme sa vracali , nad sebou sme počuli hlasy. Nad nami sa presúvali zamestnanci reštaurácie. Dole, na nejakej mini lanovke.

Tretí deň ráno sme mali na pláne  Maríinu vyhliadku nad Jetřichovicami. Tu už je výstup náročný. Cca. 1km strmého stúpania. Mne to teda dalo zabrať. Hlavne preto, lebo sme museli stihnúť východ slnka a ponáhľali sme sa.

Zaparkovali sme na parkovisku v dedine a vyšľapali sme na ten vrchol v strede fotografie.

Na vrchole je urobená plošina zo zinkového roštu. Neviem, kto to navrhol, ale pre fotografa so statívom veľký problém. Ešte, že  vedľa bol drevený prístrešok, kde bol síce zakázaný vstup pre zlý stav, ale bolo to asi menšie riziko ako sa postaviť na holé skaly pod plošinou, čo niektorí  odvážni fotografi realizovali. Na plošinu sa nezmestí veľa fotografov so stojanmi. Väčšia skupina by už mala problém sa tam rozumne rozložiť (aj tu sa ukázala výhoda dvojice).  Výhodu majú tí, ktorí prídu prví.

Počasie bolo ideálne. Hmla nádherná a východ slnka perfektný.

Na vyhliadne oproti boli ďalší fotografi.

Doobeda sme sa snažili dostať k nejakým stromom, ktoré boli v aplikácii a práve tu sme zažili sklamanie, lebo nefungoval GPS signál a keď fungoval ukazoval nezmysly. Tak sme si našli vlastnú lokalitu v lese pri potoku.

Poobede sme išli fotografovať Panskú skalu. Veľký problém s množstvom ľudí. Musel som urobiť niekoľko rovnakých záberov, aby som mohol potom v PS vykrývať tie miesta kde  boli ľudia. A ľudia boli všade ☹.

Večer sme ešte urobili nejaké fotografie neďaleko penziónu, pri rybníku v Starej Oleške.

Štvrtý deň to už bola cesta domov, ale ešte sme stihli odfotografovať z cesty východ slnka blízko penziónu.

Fotografoval som na Fujifilm X-T3. Použil som objektívy Fujinon 100-400/4,5-5,6, Fujinon 16-55/2,8, Fujinon 10-24/4. Mal som zo sebou aj iné sklá ale nepoužil som ich. Veľkou výhodou pre mňa bola nižšia váha techniky Fuji. Spolu so stojanom, vodou a ďalšími doplnkami  to bola, pre mňa nezvyknutého chodiť na dlhé turistické výlety,  aj tak dosť záťaž.

Niektoré dokumentačné fotografie napr. cesty dole, na kopec,  atď . sú robené mobilom, tomu zodpovedá aj ich kvalita :-).

 

Všetky fotografie v galérii