Sochy, plastiky a fontány v Trnave

Trnava je mesto staré, plné histórie a historických pamiatok. Patria medzi ne aj sochy, ktoré sa nachádzajú na území mesta.  Sú to umelecké diela, ktoré  patria k histórii mesta a tak by sme sa k nim mali chovať. Mnohé sú však vo veľmi zlom stave.  Kovové sochy sú hrdzavé, deravé, kov je deformovaný. Často sú kamenné sochy umiestnené v kríkoch, zarastené lišajom a machom.  Ako keby nikomu na nich nezáležalo. Navonok to vyzerá, že je postarané len o niekoľko vybraných sôch a ostatné sa zanechali osudu.

Zeleň, ktorá bola v minulosti nasadená náhodilo, nekoncepčne občanmi mesta,  počas rokov vyrástla a veľa sôch skryla pod svoje konáre. Niektoré až tak, že ich nájde len ten, kto ich z minulosti pozná. A to je škoda.

Chodíme okolo sôch (plastík, fontán) a vôbec si neuvedomujeme ich prítomnosť. Nevieme ich minulosť, prečo boli postavené, kto ich postavil. Aj z toho dôvodu sa snažím  vytvoriť  akúsi „mapu sôch“ v Trnave.

K niektorým objektom som pridal  infra fotografie. Aby som spestril pohľad na pamiatky.

Ak máte nejaké informácie o sochách (hlavne o tých, čo nemajú autora), budem rád ak ich pošlete na mailovú adresu: 

SOCHY

Pred dvadsiatimi rokmi, v novembri 1993, Trnavčania slávnostne privítali na hlavnom námestí znovu postavené Súsošie Najsvätejšej Trojice. Vrátilo sa do centra Trnavy po vyše štyroch desaťročiach, keď túto dominantu mesta demontovali v roku 1949 a z ideologických dôvodov už nevrátili na pôvodné miesto. Návrat Trojičky bol jedným z hlavných požiadaviek obyvateľov Trnavy počas Novembra 1989. Trojičku posvätil 21. novembra 1993 vtedajší arcibiskup Ján Sokol za veľkej účasti Trnavčanov i primátorov družobných miest z Veľkej Británie, Maďarska, Čiech, Poľska a Talianska. Súsošie dalo ponovembrový názov aj celému námestiu, ktoré sa vrátilo k pomenovaniu Trojičné. Stojí v jeho centre, hoci asi dva metre ďalej od pôvodného postavenia a obrátené smerom k stredu. Tri roky prebiehali prípravné práce a rekonštrukcia pod vedením sochára Pavla Čambála, z pôvodných 108 častí sa zachovalo iba 40 percent. Najviac ich bolo deponovaných v Západoslovenskom múzeu, vrchol s Najsvätejšou Trojicou stál roky pod bránou Spolku sv. Vojtecha.                                                                                                                                                                                     Impozantné barokové súsošie vytvoril na základe zmluvy uzavretej v roku 1695 rektorom univerzity, mestskou radou a farárom s trnavským majstrom Jánom Krištofom Kheinom. Namiesto súsošia tu pôvodne mala stáť iba socha ochrancu pred ohňom svätého Floriána. Obyvatelia mesta Trnava ale mali ešte v blízkej pamäti morovú epidémiu z roku 1679 a rozhodli sa k soche sv. Floriána ešte pridať sochy ochrancov pred morom – sv. Agátu, sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Xaverského. Časť nákladov kryla univerzita, mesto sa zaviazalo dodať potrebný materiál. Súsošie bolo pôvodne otočené čelnou stranou k mestskej veži. V kamennom hrobe je ležiaca socha sv. Rozálie, na vrchole 4 m vysokého stĺpa súsošie Najsvätejšej Trojice korunujúce Pannu Máriu. Na kartušiach umiestnených uprostred stien základu sú erby mesta Trnavy, Uhorského kráľovstva, biskupa Štefana Dolného a reliéf Panny Márie Immaculaty. Autorom stĺpikovej ohrady z roku 1997 je Mgr. Art. František Šmigrovský a kolektív.


Pomník Antona Bernoláka,  1762 – 1813, jedného z najvýznamnejších dejateľov slovenského osvietenstva, jazykovedca a uzákoniteľa prvého spisovného slovenského jazyka. Umiestnenie: Bernolákov sad . Autor – akad. sochár Ján Koniarek (rodák z Voderád).  Pomník pamiatke tohto priekopníka spisovnej slovenčiny a zakladateľa Slovenského učeného tovarišstva, ktorý v Trnave pôsobil v rokoch 1787 – 1791 ako farár a dekan bol odhalený 10. októbra 1937. Pomník Antona Bernoláka je dielom zakladateľa moderného slovenského sochárstva – akademického sochára Jána Koniareka. Pomník sa vlastne skladá z dvoch častí. Je to socha sediaceho Antona Bernoláka, ktorý sa prihovára skupinke ľudí, ktorá je umiestnené na stupňovitom kamennom podstavci. Kamenná časť podstavca je zhotovená z hořického pieskovca. Na tomto podstavci je umiestnený nápis citátu tohto jazykovedca a kodifikátora prvého spisovného jazyka Slovákov: ,,Slováci, píšte po slovensky! Tu máte slovo moje o reči vašej,,.                             48°22’36″N, 17°34’57″E

Pomník Milana Rastislava Štefánika, bronz, Umiestnenie: Námestie SNP, ako končí ulica Andreja Žarnova,  autor: akad. sochár Ján Koniarek (rodák z Voderád) rok osadenia 1924 pôvodne na Námestí M. R. Štefánika (dnes Námestie SNP).       48°22’22″N, 17°35’10″E

Nápis na pomníku:
        MILAN          
    RASTISLAV    
ŠTEFÁNIK
21.7.1880 - 4.5.1919

Pomník osloboditeľov na Námestí SNP. Socha sa volá Víťazstvo, autor: akad. sochár Ladislav Snopek, rok osadenia 1959. Toto bronzové súsošie dvoch vojakov trnavského sochára Ladislava Snopeka, slúži ako pripomienka udalostí Veľkonočnej nedele 1.4.1945, kedy sovietske vojská vytlačili zvyšky nemeckej armády z územia Trnavy a oslobodili mesto. Počas týchto bojov zahynulo 120 sovietskych vojakov.     48.3726739, 17.5864082

Nápis na pomníku:
VEČNÁ SLÁVA HRDINSKEJ SOVIETSKEJ ARMÁDE
OSLOBODITEĽKE NAŠEJ VLASTI
1 APRÍLA 1945

Pomník SNP, Univerzitné námestie – 1969, sochu vytvoril akad. sochár Ladislav Snopek.                                    Pripomienka odchodu trnavskej posádky na povstalecké územie dňa 30. 8. 1944. Do oslobodzovacích bojov odišlo okolo 4000 mužov.

Nápis:
29 AUGUSTA 1944

Z VĎAKY BOJOVNÍKOM PROTI FAŠIZMU
NA ICH VEČNÚ PAMÄŤ
A SLÁVU SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA
1969

Pomník obetiam II. svetovej vojny. Umiestnenie: Nitrianska cesta, pred vojenským cintorínom. Autor pravdepodobne: Ing. arch. Eva Hulmanová

Nápis: PADLÝM V II. SVETOVEJ VOJNE

Pomník obetiam I. svetovej vojny. Umiestnenie : Nitrianska cesta  zvyšky vojenského  cintorína. Pôvodne to zrejme bol hlavný kríž na vojenskom cintoríne obetí 1. svetovej vojny. Okrem hlavného kríža sa zachovali len dva náhrobníky v zlom stave.

Pomník padlých v I. sv. vojne, Bernolákov sad – rok zhotovenia 1929. Autor – akad. sochár Ján Koniarek (rodák z Voderád).  Na tomto pomníku je vyryté meno  jedného z mojich predkov, ktorý zahynul v 1. svetovej vojne – Jaroš Štefan.

Nápis:

Pomník nespravodlivo prenasledovaných v rokoch 1948 – 1989 je jedným z mladších pamätníkov na území Trnavy. Stojí tu od roku 2006. autor: Tomáš Kucman. Kocka symbolizuje slovenský národ roztínaný na polovice. Oceľová reťaz však zobrazuje niečo, čo ho drží pokope. Jedno jej oko má symbolizovať jedného disidenta.

Nápis:
VĎAKA TI BOŽE, ČOS´ RÁČIL SLOVENSKÉMU RODU,
LÁSKAVO VRÁTIŤ SLOVENSKÚ ZAS HRUDU,
ABY ŽIL NA NEJ JARMA POZBAVENÝ.

PAMÄTNÍK NESPRAVODLIVO PRENASLEDOVANÝCH V ROKOCH 1948-89

Pomník Obetiam holokaustu, umiestnenie: Halenárska 2, pred synagógou,  navrhol architekt Artur Szalatnai-Slatinský v roku 1947. N48°22’40.4“ E17°35’23.1′

Socha Jána Pavla II., Univerzitné námestie. Socha pápeža meria 240 cm a váži 650 kg. Je zhotovená z bronzu a stojí na kamennom podstavci. Dielo bolo odliate v sochárskej železiarni Ladislava Szabóa v Galante. Nachádza sa na nej aj podpis pápeža. Autorom je  akademický sochár Anton Gábrik. Sochu odhalili 16. októbra 2005 na Univerzitnom námestí pred Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Slávnostného odhalenia sa okrem vtedajšieho primátora Štefana Bošnáka a arcibiskupa Jána Sokola zúčastnil aj pápežský nuncius Mons. Henryk Józef Nowacki, ktorý sochu požehnal.

Súsošie svätého Jozefa na námestí svätého Mikuláša. Krásne barokové súsošie zasvätené sv. Jozefovi je jednou z ozdôb drobného historického námestia pred Bazilikou sv. Mikuláša v Trnave. Postavili ho v roku 1731 z vďaky za ukončenie jednej z veľkých morových epidémií, ktoré vyčíňali nielen v Trnave, ale temer v celej Európe. Autorom diela je miestny sochár I. Melczer. Na trojhrannom základnom podstavci stĺpu sa nachádzajú reliéfy niekoľkých svätých : sv. Rozálie, sv. Sebastiána a sv. Rocha. Na rohoch podstavca sú sochy Sv. Mikuláš, sv. Karol Boromejský a sv. Katarína Alexandrijská. Nad sochami svätcov sú anjeli s tesárskymi pracovnými nástrojmi a reliéfny erb mesta. Na vrchole obelisku sa vypína plastika patróna pamiatky, sv. Jozefa s Ježiškom.

Socha sv. Hieronýma, ktorý má v ruke lebku. Takto sa svätec často znázorňoval pri vstupe na cintorín.

Socha  sv. apoštola Petra, ktorý má kľúče od nebeskej brány a znázorňuje prechod medzi životom a smrťou. Vpravo od vchodu do baziliky sv. Mikuláša je vyvýšená časť (oblasť chodníka a schodov), kde bol pôvodne stredoveký cintorín, ale v neskorších rokoch dvadsiateho storočia tam bola prenesená hlina, čiže preto tam vznikol výstupok, na ktorom sú schodíky, ktoré tam predtým neboli. Zároveň sa sem premiestnili aj socha sv. Apoštola Petra sv. Hieronýma. Pôvodne sa tieto dve sochy nachádzali na Kalvárií, ktorá vznikla za hradbami mesta a to v 18. storočí. Keď zrušili kostol, tak ostatky preniesli do iných trnavských cintorínov a tieto dve sochy boli presunuté na súčasné miesto.

Socha svätého Mikuláša, Námestie sv. Mikuláša – rok zhotovenia 1805

Socha svätého Vojtecha, Námestie sv. Mikuláša – rok zhotovenia 1805

Súsošie Ukrižovania sa nachádza na vonkajšom múre Baziliky svätého Mikuláša.

Socha Immaculaty v nike fasády trnavskej fary, ktorá je tradične považovaná za vrcholovú sochu zo zaniknutého mariánskeho súsošia.

V nike na budove Mariánskeho ústavu (ulica Andreja Žarnova 7) sa nachádza socha panny Márie.

Na štíte renesančného meštianskeho domu zo 17.storočia. sa nachádza socha postavy s krížom. Tento dom je  Pamätný  v súvislosti s cirkevným hodnostárom Jurajom Haulíkom /1788-1869/. Radový dom sa nachádza na Námestí svätého Mikuláša 5 v Mestskej pamiatkovej rezervácii.

Barokové dielo z obdobia okolo roku 1740. Upravované bolo v roku 1999. Nachádza sa na ulici Kapitulská v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty: valcový stĺp s podstavcom. socha Madony (Panna Mária s dieťaťom), stĺpiková ohrada Mariánskeho stĺpu.

Súsošie podľa dochovaných záznamov pochádza z roku 1767. Dala ho postaviť grófka Eleonóra Terézia Karafi za svoje zázračné zmŕtvychvstanie, keď sa prebrala v truhle počas prevozu svojho tela na cintorín. Pieta podľa týchto prameňov stojí na mieste, kde sa táto udalosť stala, pri novom cintoríne, vľavo od vchodu. Neskorobarokovej architektúre dominuje socha Sedembolestnej Panny Márie,držiacej v náručí syna. Doplnená je sochami svätcov, kartušou s erbom . V strede podstavca je kamenný hrob, kde leží, podobne ako v Trojičke na námestí, Svätá Rozália. Súsošie bolo kompletne rekonštruované v rokoch 2004 až 2005.

Socha sa nachádza pri kaplnke na Novom cintoríne. Vpravo od vchodu do kaplnky. Zatiaľ som nenašiel žiadne informácie o autorovi a názve.

Socha sa nachádza pri kaplnke na Novom cintoríne. Vľavo od vchodu do kaplnky. Zatiaľ som nenašiel žiadne informácie o autorovi a názve.

Na rohu budovy, v ktorej sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity je socha sv. Jána Nepomuckého.

Fotografia Golgoty je staršieho dáta. Momentálne sú sochy odvezené na renováciu, tak som nemohol urobiť lepšiu fotografiu. Súsošie Golgoty tvorí päť pamiatkových objektov: ústredný kríž s ukrižovaným Kristom, dva bočné kríže s ukrižovanými lotrami Gesmasom (lotor na ľavom kríži) a Dismasom (lotor na pravom kríži) a plastiky svätého Jána Evanjelistu a Panny Márie.

V parku vedľa kalvárie sa nachádzajú sochy a hroby, ktoré boli v roku 2016 zaradené medzi pamiatkové objekty.

Barokové dielo z obdobia po roku 1642. Upravované bolo v rokoch 1900-1901. Nachádza sa na tzv. Starom cintoríne na ulici Pri kalvárii v severnej časti mesta západne od cukrovaru. Súsošie tvoria dva objekty. Na kamennom pilieri so štvorcovým pôdorysom sa nachádza súsošie Krista na Olivovej hore.

Socha sv. Vendelína. Neskorobarokové dielo z roku 1761. Nachádza na tz. Starom cintoríne, južne od Kalvárie na ulici Pri kalvárii. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:  kamenný podstavec so štvorcovým pôdorysom,  kamenný stĺp s kruhovým pôdorysom, socha svätého Vendelín.

Hrob osvetového pracovníka Branislava Martina Tomaškoviča /1803-1872/ s historizujúcim náhrobkom z 2.polovice 19.storočia. Upravovaný bol v roku 1943. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa východne od Kalvárie, v západnej časti tzv. Starého cintorína južne od kaštieľa Káčerov majer, východne od Kalvárie na ulici Pri kalvárii.

Kamenný náhrobník rodiny Nádenicsek a Domonkos z 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa východne od Kalvárie v strede tzv. Starého cintorína južne od kaštieľa Káčerov majer, východne od Kalvárie na ulici Pri kalvárii.

Hrob kňaza, filozofa a spisovateľa Františka Richarda Osvalda /1845-1926/ s modernistickým náhrobkom zo začiatku 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys. Nachádza sa východne od Kalvárie, v severovýchodnej časti tzv. Starého cintorína južne od kaštieľa Káčerov majer, východne od Kalvárie na ulici Pri kalvárii. Pôvodne bronzový portrétny rieliéf bol dielom Jána Koniarka a bol ukradnutý. Teraz je tam náhradný reliéf

Kamenný náhrobok rodiny Vašinovej z 30.rokov 20.storočia. Má štvorcový pôdorys. Nachádza sa východne od Kalvárie v južnej časti tzv. Starého cintorína južne od kaštieľa Káčerov majer, východne od Kalvárie na ulici Pri kalvárii.

Národná kultúrna pamiatka Socha Madony, vyhlásená v roku 1963. Barokové dielo z roku 1691. Upravované bolo v roku 1827. Nachádza sa pri ceste na Dolnú Krupú. Tvoria ju pamiatkové objekty: Hranolový pilier, Socha Madony (Panna Mária s dieťaťom).

Kovová plastika kozmonauta „ Stále výš!“ autor: akad. sochár Ladislav Snopek – osadená r. 1965.                         Umiestnená je pri Základnej škole na Námestí Slovenského učeného tovarišstva 15.  Súradnice:  48°23’27″N, 17°35’45″E

Umelecké dielo „Ležiaca žena“, Hospodárska ul. Autorom  je akademický sochár Anton Čutek.

Materstvo, pieskovec, autor: akad. sochár Joseph Jurča, rok osadenia 1978 na sídlisku Prednádražie 2.                Túto sochu som teda hľadal veľmi dlho. Schovaná pod stromami. Absolútne nevhodné prostredie pre sochu znázorňujúcu materstvo.

Jar- patinovaná terakota, autor: akad. sochár Joseph Jurča, rok osadenia 1977 na sídlisku Prednádražie 2. Aj túto sochu čoskoro pohltia okolité ihličnaté stromy ak sa neorežú.

Súsošie Mladí ľudia, autor: akad. sochár Ladislav Snopek, 1971 areál SZŠ, Daxnerova 6.

Konštrukcia, zváraný plech, autor: akad. sochár Joseph Jurča, rok osadenia 1969 na sídlisku Prednádražie 1.      Deravá, pokrčená konštrukcia v nepokosenom trávniku. A pritom tak dobre umiestnená.  V peknom oblúku, kde by sa dala vytvoriť pekná oddychová zóna. Len by bolo treba poopravovať sochu aby niekomu nepadla na hlavu. V dome vedľa sochy som býval 27  rokov, tak mi je ľúto, že je v takom hroznom stave.

Plastika EVA, Prednádražie I. na trávniku pred bytovým domom Bedřicha Smetanu 5. Autor: akad. sochár Rybárik. Toto je asi najviac šibaná socha na svete.  V mladosti som býval v bytovom dome, pred ktorým stojí socha. Počas Veľkonočných sviatkov, každý podgurážený mládenec, ktorý išiel okolo, si nenechal ujsť príležitosť aby sochu nevyšibal a sem tam aj voňavkou neoblial! A tak to išlo celých 27 rokov čo som tam býval. Socha býva často celá pokreslená a posprejovaná.

Umelecká výzdoba Dvojica, autor : akademický sochár Vladimír Farár, Hospodárska ul. V tesnej blízkosti plastiky sú kríky a stromy, ktoré plastiku  zakrývajú. Veľmi zle sa fotografovalo. Musel som veľmi náročne retušovať.

Partizánska porada, autor: akad. sochár Ladislav Snopek – kamenné súsošie osadené r. 1975 pri bloku Merkúr. Socha sa nachádza v areáli školy . Zázraky sa dejú. Kríky, ktoré som kritizoval, že skoro úplne pohltili  sochu, sú preč. Dúfam, že som tomu svojou troškou dopomohol aj aj.  Dnes (5.3.2020) som išiel okolo školy a kríky okolo sochy sú vyrúbané. Pochvala pre toho kto to zariadil!

Pamätník poľnohospodárstva, Bernolákov sad. Súsošie bolo osadené v roku 1989. K štyrid­siatemu výročiu socializácie poľnohospodárstva ho vytvoril akademický sochár Ladislav Snopek v spolupráci s architektom Dušanom Kmetym. Na podnet okresnej poľnohospodárskej správy v Trnave sochár vytvoril tri postavy. Dve z nich držia stuhu a sprevádzajú ženu nesúcu dožinkový veniec.  Súradnice: 48°22’35″N, 17°34’58″E

O soche, ktorá sa nachádza v átriu základnej školy na ulici Maxima Gorkého 21, nemám žiadne informácie. Podľa mojich informácií, bola tam tá socha prenesená dočasne. Zatiaľ som nenašiel žiadne informácie o autorovi a názve.

Pomník Mikuláša Schneidera Trnavského, Kapitulská ul. Bol odhalený v roku 2001 pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia. Realizoval ho akademický sochár Peter Valach a architekt Pavol Daniš, ktorý navrhoval architektonickú časť pamätníka.

Pamiatkový objekt  Meštiansky dom a pamätná tabuľa vyhlásený v roku 1963. Pamätná tabuľa skladateľa M. Schneidera Trnavského /1881-1958/ s reliéfom. Osadená je od roku 1958 na meštianskom dome na ulici M. Sch. Trnavského 5 v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Autor: Pripko

Hospodárska ul. Ďalšia zo sôch, ktorá je úplne schovaná pred zrakmi ľudí. Medzi stromami, bez označenia, už v horšom stave. Názov sochy je Dvaja a autorom je akademický sochár Anton Čutek.

Plastika Saturn, Hospodárska ul. Plastika je vo veľmi zlom stave. Odspodu deravá a veľmi nevhodne umiestnená, pri parkovisku pod stromami a kríkmi. Zatiaľ som nenašiel  žiadne informácie o autorovi a názve.

Bronzová socha legendárneho futbalového trénera Antona Malatinského stojí  pri futbalovom štadióne v Trnave na rohu Športovej ulice a Dolných bášt. Takmer dva a polmetrová socha je autorským dielom Pavla Dubinu.  Slávnostné odhalenie sochy bolo 19.8.2016. Dielo si objednala spoločnosť City – Arena.

Busta Antona Hajduka od akademického sochára Antona Gábrika. Jedno z novších diel.  V roku 2007 si Trnavská univerzita pripomenula 15. výročie svojho vzniku. Počas tejto slávnostnej udalosti 25. novembra odhalili pamätník Antona Hajduka bývalého rektora Trnavskej univerzity. Anton Hajduk bol prvým rektorom Trnavskej univerzity v rokoch 1992-1996. Pamätník je zložený zo spodnej kamennej dosky, na ktorý sa napája podstavec v tvare hranola, na ktorom je umiestnená bronzová busta Antona Hajduka s rektorskou čiapkou. Na spodnej časti busty je nápis Anton Hajduk. Vedľa podstavca je kamenná kocka postavená špicou nahor. Symbolizuje Hajdukov vzťah k matematike. Na kamenej kocke je z ľavej strany  vsadená reverzná časť bronzovej medaily. Predstavuje  kópiu medaile, ktorú nosil Anton Hajduk ako rektor, symbolizovala znak Trnavskej univerzity. Z pravej strany kocky je averzná časť tejto zväčšenej medaile.

Bronzový model historického jadra Trnavy je inštalovaný pred radnicou na Hlavnej ulici. V mierke 1:750 si na ňom záujemcovia môžu pozrieť historické a súčasné objekty obohnané stredovekými hradbami. Trnava svoj model zhotovila a vystavila ako prvá na Slovensku. Autorom je Sochár Pavol Čambál. Model stojí na podstavci, do ktorého mesto zakomponovalo aj odkaz pre nasledujúce generácie. Píše sa v ňom, že mestská samospráva chce takto nadviazať na zakladajúcu listinu kráľa Bela IV., ktorý v roku 1238 povýšil Trnavu ako prvú na území Slovenska na slobodné kráľovské mesto. Zdôraznené sú historické objekty, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, ako komplex budov Trnavskej univerzity, tiež Bazilika sv. Mikuláša, ďalšie kostoly, mestská veža, Trojička na hlavnom námestí. Naznačené je aj pôvodné koryto Trnávky, ktorá kedysi tiekla centrom i súčasné za hradbami. Nezabudli ani na bývalú vodnú priekopu a pre úplnosť informácie o Trnave pridali aj evanjelický kostol, budovu okresného úradu a vstup od Štefánikovej ulice, ktoré sa nachádzajú už mimo centra. Model obsahuje aj pečať uhorského kráľa Bélu IV., ružicu s orientáciou svetových strán, popisy významných objektov a sprievodný text v slovenčine, anglickom jazyku a Braillovom písme. Nechýba ani erb Trnavy s hlavou Krista. Bronzový model postavený na žulovom podstavci je vyrobený tak, aby z neho prirodzene odtekala voda.Snahou autora bolo poukázať aj na skutočnosť, že centrum mesta je postavené z tehál, tehly sú z hliny a celé mesto je na hline. Model má preto vizuálne pripomínať tehlu, na ktorej centrum stojí.Model bol vytvorený pri príležitosti rekonštrukcie pešej zóny na Hlavnej ulici a zachytáva stav centra v roku 2014. Pásku slávnostne prestrihol vtedajší primátor Trnavy Vladimír Butko. Model pozostáva zo 14 navzájom pospájaných kusov, jeho hmotnosť je okolo 230 kilogramov a je osadený na podstavci vysokom 70 centimetrov.

Tak táto socha je špecialitka. Asi málo Trnavčanov vie, že v Trnave je kópia Sochy slobody. Nachádza sa v záhrade hotela Sheyly´s, Klempova 2390/2. Našiel som ju úplne náhodou. Chodievam cez tú uličku občas domov. A asi pred dvoma mesiacmi zbúrali dom vedľa hotela. A objavila sa horná časť sochy. 

V pasáži Papageno, (pre starších vchod do bývalej reštaurácie Krym), ktorou sa z pešej zóny dostanete k Jednote, sa nachádza kópia jednej zo známych Messerschmidtových charakterových hláv. Je smutné, že keď som ju fotografoval, mala hlava odrazený nos (dorobil som ho v  počítači). Nechápem, ktorý i….. ho odrazil. Neviem či mu to nejako pomohlo!

V Trnavskej nemocnici sa nachádzali 4 plastiky, ktoré boli vystavené pod kuratelou Galérie Jána Koniarka v Trnave v roku 1983 v areáli trnavskej nemocnice – v teoretickej koncepcii Vladimíra Siváčka, vtedajšieho riaditeľa GJK. Plastiky ako dar  Miloša Balgavé staršieho ostali v nemocnici. Dve sú v relatívne dobrom stave. Jedna je už asi len pozostatok a jedna pred starým chirurgickým pavilónom bola zničená. Nie sú známe názvy plastík.

Plastika Miloša Balgavého st.  so symbolom volajúcich hlasov,  sa nachádza na trávnatej ploche medzi plotom a budovou Internej kliniky. Vznikla v druhej polovici 60 rokov, pravdepodobne ako reakcia na rok 1968.

Plastika Miloša Balgavého st.  vyskladaná z kubusov sa nachádza na trávnatej ploche pred budovou oddelenia  pneumológie a ftizeológie. Vznika v prvej polovici 60. rokov

Tento, pravdepodobne zbytok plastiky Miloša Balgavého st.  vyskladanej z kubusov sa nachádza na trávnatej ploche pred pavilónom psychiatrie. Vznika v prvej polovici 60. rokov

Socha v areáli Anglicko/slovenske bilingválnej školy BESST na Limbovej ulici 3, Trnava.                                             Zatiaľ som nenašiel  žiadne informácie o autorovi a názve.

Socha mýtnika sa nachádza na štíte strechy budovy ČSOB banky. Štefánikova 25.

Socha, ktorá je zavesená v priestore budovy Kooperatívy na Hviezdoslavovej ulici 14 (oproti vchodu na poštu) predstavuje dôstojníka rakúsko-uhorskej armády Jána Bahýľa, vynálezcu vrtuľníka. Autorom je akademický sochár Juraj Čutek.

Plastika Dievča s husľami, autor: akad. sochár Joseph Jurča, umiestnená v koncertnej sieni Západoslovenského múzea.

Plastika VIETOR, cca z r. 1969 – 1970, zváraný plech, pôvodne čiernosivý náter sa nachádza  v záhrade Cirkvi adventistov siedmeho dňa na Kapitulskej ulici č.23. autor: akad. sochár Joseph Jurča,

Socha sa nachádza na Linčianskej ulici, pri autobusovej zastávke oproti ubytovni Trnavan.  Je  dielom autorskej dvojice maliarov  Doka + Bartek, ich monumentálne realizácie sú prevedené najmä technikou mozaika.

Plastika sa nachádza tesne pred kruhovým objazdom pri City Parku. V smere od centra mesta vpravo. Predpokladám, že v minulosti slúžila ako navádzač do Drutechny. Ohnutie  doprava vytváralo smerovú šípku a francúzsky kľúč, ruka a matica symbolizujú druh práce. Hore na stĺpikoch bolo pravdepodobne logo Drutechna. Ak by sa trubky odrezali, plastika by sa trošku poopravovala . Je  dielom autorskej dvojice maliarov  Doka + Bartek, ich monumentálne realizácie sú prevedené najmä technikou mozaika.

Umelecká výzdoba mesta na počesť osloboditeľov Trnavy. Nachádza sa na trávnatej ploche medzi Bučianskou cestou a budovami Coop Jednota a Sibamac. Pôvodne na jednom cípe bol kosák a kladivo a na stožiaroch boli zástavy.

Záber z knihy Trnava , 1981.  Autorka fotografie : Dagmar Veliká

Už som myslel, že mám všetky sochy a plastiky v Trnave odfotografované. A nebola to pravda. Kamarát mi ukázal prícestnú tabuľu, ktorá pravdepodobne v minulosti označovalo vstup do mesta. Chodím okolo dosť často a bol som asi úplne slepý. Stojí pri kruhovom objazde, ktorý spája  ulice Veterná, Bučianska, Vladimíra Klementisa a Piešťanská. Na ulici Bučianska. Autorom je Milan Dobeš a vznikla v roku 1988.  Objekt je zložený z betónového hranola, v ktorom je vsadených šesť oceľových tyčí, na nich sú asi vo výške troch metrov nerezové gule. Nad guľami sú zrezané tyče do oválneho tvaru, na konci každej je vsadená žiarovka, celý systém sa dvakrát opakuje. V strednej časti je namiesto gúľ nápis Trnava. Počas minulého režimu tieto objekty slúžili na estetické doriešenie diaľnic, zároveň bol tento objekt napojený na elektrický prúd a v noci svietil. Dnes už je odpojený od elektriky

Stále som mal taký dojem, že okrem prícestnej tabule na Bučianskej ulici, musí niekde byť ešte jedna, ktorú občas vidím. Bola mi nejaká známa. A je to tak. Na Bratislavskej pri odbočke do Hrčiarioviec je presne taká istá, len trošku viac zanedbaná.

Ďalšia prícestná tabuľa s nápisom Trnava sa nachádza na Trstínskej ulici.

Dve rovnaké sochy v tvare písmena S sú umiestnené na trnavskej stanici pri služobnom vchode  od nástupišťa.

Informačný panel generálneho riaditeľstva Tatraskla, pri bývalej budove Tatraskla na Trhovej ulici. Možno to sem nepatrí ale dominuje to trávnatej ploche na Trhovej ulici.

FONTÁNY

Umelecké dielo od akademického sochára a výtvarného pedagóga, Rudolfa Hornáka –  fontána Dievča s kačkou. Nachádza sa na Študentskej ulici 3584/25, oproti Strednej priemyselnej škole. Stred fontány tvorí dievča, ktoré v ruke drží jednu kačicu, druhá je pri jej nohách. Táto socha je umiestnená v kamennom kruhu v tvare taniera a všetko je to na kamennom podstavci v tvare hranola. Rudolf Hornák v rokoch 1959 – 1964 v Trnave pôsobil ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Rekonštrukcia tejto fontány prebehla v roku 2008, fontána dostala svoju staronovú podobu, reštaurátorské práce viedol Tomáš Kucman a finacovalo ju mesto.

Kúsok ďalej, smerom k centru mesta, na tej istej strane ( Študentská 3585/23) sa nachádza ďalšie umelecké dielo od akademického sochára a výtvarného pedagóga, Rudolfa Hornáka. Fontána Chlapec s rybou.   Fontána je neudržovaná v schátralom stave.

Na začiatku parku Janka Kráľa fontána, ktorú údajne v roku 1936 daroval vtedajší starosta mesta Juraj Vyskočil trnavskej mládeži. Umelecké dielo, ktoré dodnes pripomína dlhoročného starostu, je zapísané medzi pamätihodnosťami mesta. Fontána bola zrekonštruovaná a je funkčná.

Nápis na fontáne:

Pre mládež

Za doby starostu mesta Trnava 

  JURAJA VYSKOČILA 1936

Na začiatku som napísal, že údajne, lebo existujú informácie z dobovej tlače (1936), kde sa píše: „Pozrime sa len na park pri nádraží, čo z neho pán Galko (mestský hospodár – pozn. aut.) vykúzlil! Miesta, kde bol vzduch presýtený pariacim sa hnijúcim lístím a rôznej divej zeliny hýria dnes sviežim anglickým trávnikom s pestrou kvetinovou výzdobou. Medzi preriedenými stromami (čo sa robilo v noci, aby to nik nevidel!) prúdi čerstvý vzduch a veru ináč sa v tom parku sedí ako kedysi. Pán Galko nás prekvapil, keď odhalil v úplnej tichosti v parku dva kamenné, umelecky riešené stoly so záplavou muškátov a medzi nimi vodotrysk s humorne vytvorenou soškou chlapčeka, ktorý z akejsi nádoby napája rybu, ale vo svojom zaujatí upúta však zrak na iné miesto, voda z nádoby tečie mimo a ryba na ňu márne čaká… Ešte treba poznamenať, že pán Galko dal postaviť tieto práce na vlastné riziko. Šťastie, že sa našla dobrá duša, pán Tuška, rakúsky emigrant, ktorý zadarmo túto prácu previedol.“  (J. Ebringer: Niekoľko úprimných slov o Trnave. In: Nové Slovensko. 1936. č. 34, s. 4 –5)

Kráľovská fontána v tvare koruny je vyrobená z bronzu, obložená prírodným kameňom a žulou. Fontána disponuje množstvom vodných variácií, ktoré dopĺňajú rôznofarebné svetelné efekty. Kráľovská fontána je umiestnená neďaleko radnice a okrem vizuálneho spestrenia má za úlohu prinášať osvieženie počas horúcich dní. Fontána bola uvedená do prevádzky 22.5.2020. Momentálne je v hroznom stave. Okrem toho, že fungujú len 4 trysky,  na korune chýbajú dva ozdobné kamene. Na ich mieste je diera. Z toho dôvodu nie je fontána odfotografovaná tak, ako by som si predstavoval. Musel som skryť nedostatky. Je leto, turistická sezóna, to je teda propagácia mesta! Fontána nevyzerá na kráľovskú, skôr na žobrácku!

V spodnej časti pešej zóny sa nachádza stĺpcová fontána z čierneho kameňa. Fontána bola uvedená do prevádzky 22.5.2020.

Fontána na námestí SNP. Má v celku zničené a neudržiavané okolie. Neupravená zeleň, všade plno odpadkov, smrad výkalov a váľajúci sa bezdomovci. Nemyslím si, že niekoho láka si tam sadnúť a odpočívať.

Fontána na univerzitnom námestí je jedna z mála, ktorá je udržovaná a má aj pekne upravené okolie. Asi preto, že bola realizovaná ako posledná fontána v Trnave.

Fontána na ulici Vladimíra Clementisa. Umiestnená  medzi domami, nefunkčná.

Fontána pri pošte, na hlavom námestí.

Fontána na Hospodárskej ulici. Nefunkčná vo veľmi zlom stav v inak celkom peknom prostredí. Zatiaľ som nenašiel žiadne informácie o autorovi.

Fontána v areáli  Fakultnej nemocnici v Trnave (medzi nemocnicou a Tamaškovičovou ulicou) neďaleko Gynekologicko-pôrodníckeho pavilónu. Dielo s pozoruhodným výsledkom vytvoril  Dezider Castiglione v roku 1981 v spolupráci s Jindrom Martinom. Fontánu tvoria štyri spádovito umiestnené bazéniky a pozdĺžna stena ako pozitív a z druhej strany negatív. Túto keramickú mozaiku dopĺňajú ďalšie rastlinné detaily. Do vizuálnej hry ešte vstupujú aj zrkadlenia odrazov motívov z vodnej hladiny jednotlivých kaskád. Dielo tak vyznieva ako jednoliaty celok s podmanivým estetickým pôsobením. Dielo dlhodobo neslúži ako fontána a dnes je v dosť zanedbanom stave. Podľa pamätníkov bola vraj fontána takmer nevyužitá a voda v nej bola zrejme len pri jej otvorení. Prostredie okolo je neudržiavané.  Absolútne nevyužitý potenciál tohto priestoru. Ak by sa zrekonštruovala fontána a revitalizoval parčík okolo, bola by to nádherná oddychová zóna pre pacientov ale aj pre obyvateľov, ktorý v okolí bývajú. V meste ktoré sa hrdí titulom najkrajšieho mesta na Slovensku a mesta ktoré sa snaží byť zelené, to nie je dobrá vizitka. V rozvinutých krajinách, majú nemocnice  ochrannú zónu vytvorenú parkmi a zelenými zónami. Okrem ochrany proti hluku a prachu majú aj priaznivý vplyv na psychiku pacientov.  O Trnavskej nemocnici sa to povedať nedá. Okolie pavilónov pôsobí skôr depresívne.

Dezidera Castiglioneho  je rodákom z Hlohovca (*26. 11. 1924 Hlohovec – †1. 3. 2005 Bratislava). Hoci zomrel len nedávno, bol takmer zabudnutý a jeho tvorba aj korene v rodnom Hlohovci zostali nezmapované.

Úplne nová fontána na Mikovíniho ulici, pred novopostavenými obytnými domami.

Zbytky fontány, ktorá sa nachádzala vedľa starej stanice (smerom k Prednádražiu). V minulosti tam bol celkom sympatický  malý parčík s fungujúcou malou fontánkou a lavičkami. Keď som mal cca.12 rokov tak fontána fungovala a ako malý chlapci, v trenkách :-),  sme vyberali haliere, ktoré tam dospeláci nahádzali. Niekedy to vyšlo aj na jahodovú dreň.  Teraz je prakticky všetko rozbité. Fontánu asi už nikto nespojazdní, ale parčík s lavičkami by sa mohol zrevitalizovať.

Fontána v Parku A. Bernoláka, by už tiež potrebovala údržbu.

Fontána na Paulínskej ulici. Je veľmi ťažko ju odfotografovať, lebo neustále ju okupujú „bezdomovci“.

Fontána v areáli amfiteátra. Nefunkčná, vraj zaseknuté čerpadlo. V tomto roku (2020) je dosť fontán nefunkčných, alebo v zlom stave. V čítane Kráľovskej fontány na Hlavnej ulici! Neviem či mesto nemá na údržbu fontán financie.

PLASTIKY A RELIÉFY

Erb mesta Trnava. Nachádza sa na čelnej strane fasády radnice.  Erb mesta, zlaté šesťscípové koleso v modrom štíte neskorogotického tvaru tvorí christogram z gréckych písmen I (iota) a X (chí), t.j. začiatočných písmen slova Iesos Christos. V strede je hlava Krista (vládcu vesmíru ako na byzantských ikonách), v horných výsekoch sú umiestnené grécke písmená Alfa a Omega, v stredných mesiac a slnko. (Kristus hovorí o sebe: Ja som Alfa a Omega, slnko a i ranná hviezda žiarivá, počiatok i koniec). V dolných výsekoch sú písmená r a t, (Regia Civitas – kráľovské mesto). Okolo hlavy je nápis ET DEVS IN ROTA – A boh v kolese. Erb už je trošku ošumelý a začína strácať hlavne modrú farbu. Erb sa nachádza vysoko a preto som pri tejto fotografii som si musel na pomoc zavolať kamaráta M. Valicu s dronom.

Reliéf Družstevná slávnosť na bočnej stene kultúrneho domu Kopánka. Zatiaľ som nenašiel  žiadne informácie o autorovi a názve.

Reliéf Matka s dieťaťom. Autor: František Draškovič. Umiestnenie: Križovatka Študentská – Hospodárska, umiestnený smerom do Študentskej ulice, na bytovom dome Hospodárska 29-30.

Reliéf sa nachádza nad vchodom do lekárne na Námestí Slovenského národného povstania 270/3. Informácie o názve a autorovi nemám žiadne.

Na Bernolákovej bráne sa nachádzajú tri reliéfy, ktoré sú otočené smerom na Hospodársku ulicu. Nová brána cez západné hradby vznikla v spolupráci s pamiatkarom Ing. arch. Václavom Menclom. Po zbúraní úseku hradieb so starou bránou (1937) bola postavená priestranná brána s tromi otvormi. Dva menšie boli nad chodníkmi pre peších a veľký v strede nad cestou pre dopravu. Brána bola dokončená v roku 1938 a meno dostala podľa neďalekého pomníka Bernolákova brána. Nová Bernolákova brána bola o čosi nižšia než pôvodné hradby. Do výšky hradieb ju vytiahli až v sedemdesiatych rokoch, keď doplnili v tejto časti aj strieľne. Takýto pohľad, bez obrovského množstva dopravných značiek, neuvidíte!

Reliéf na Bernolákovej bráne , 1938 – s rokom výstavby 1619 a mestský erb. Autor: akad. sochár Mikuláš Machala.   Pochádzal z Trnavy, študoval v Budapešti.

Reliéf na ľavo od mestského erbu s motívom stretnutia panovníkov Ľudovíta I. z Anjou a Karola IV. v roku 1360 v Trnave. 1938 .  Autor: akad. sochár Mikuláš Machala. Pochádzal z Trnavy, študoval v Budapešti

Reliéf na pravo od mestského erbu s motívom kolárov s kolesom ako symbolom mesta, 1938. Autor: akad. sochár Mikuláš Machala. Pochádzal z Trnavy, študoval v Budapešti

Reliéf sa nachádza na budove cudzineckej polície (Paulínska 13) nad vchodom do budovy.

Náhrobok Pavla Holého, mestského kapitána z roku 1498. Je zamurovaný pri južnom portáli chrámu sv. Mikuláša.

Pravdepodobne erb rodu Pállfyovcov, ktorý držia dvaja anjeli. Nad erbom sa  nachádza hlava medveďa. Erb je umiestnený úplne hore na strednej budove Fakultnej nemocnice v Trnave. Je ho vidieť z ulice A. Žarnova. Zakrývajú ho však stromy. K erbu sa nedalo nijako dostať. Na pomoc som si zavolal aj kamaráta M. Valicu s dronom. Ale stromy bránili aj dronu. Museli sme to odfotografovať  z nadhľadu.

Reliéf Traja anjeli, patinovaná sadra,  sa nachádza v modlitebni Cirkvi adventistov siedmeho dňa na Kapitulskej ulici č.23. autor: akad. sochár Joseph Jurča, rok inštalácie 1988 – 1990. Keď p. Jurča ten reliéf inštaloval, nejako zle ho chytil a odseklo mu palec. Adventisti s ním, aj s palcom rýchlo prišli do nemocnice na chirurgiu, kde mu ho perfektne zošil MUDr. Šalgovič st. Tak dobre, že sa chytili aj nervy a mohol s ním normálne pracovať. Prsty a palce zvlášť sú pre sochára dôležité na tvarovanie hliny.

Pekná plastika sa nachádza v budove pošty na Dohnányho ulici, na stene v hale na prízemí. Motív zobrazuje výjavy zo života pošty. Vľavo je vidieť vlak a ženu, ktorá dáva dopis do poštovej schránky. Vpravo je sediaci muž, ktorý telefonuje.  Informácie o názve a autorovi nemám žiadne.

Skutočný stav

V roku 1949 realizoval akademický maliar Ernest Zmeták v interiéri budovy Okresného národného výboru (v súčasnosti tu sídli Krajská polícia v Trnave) nástennú maľbu, ktorá zachytáva Slovenské národné povstanie. Maľba je rozložená pri vstupe do budovy na obidvoch protiľahlých stenách. Na ľavo sa nachádza maľovaná figurálna kompozícia oslavujúca prácu. Na pravej strane, bola na stene namaľovaná figurálna kompozícia, ktorá reprezentuje Slovenské národné povstanie, partizánov so sovietskou armádou, ktorí sa pripravujú na boj proti fašizmu. Maľba tak ako budovy, je uč dosť ošúchaná, hlavne texty v hornej časti ktoré sa mi podarilo na obrázku vyretušovať.

Na Holého ulici na nachádza veľa plastík – reliéfov a pamätných tabúľ.

Pamätná tabuľa Jan Hollý, ulica Jána Hollého, na budove gymnázia.

Pamätná tabuľa Augustín Raška, ulica Jána Hollého, na budove gymnázia. Autorom , podľa nápisu na buste je Akademický sochár Pavol Čambál

Nápis:
MONS. AUGUSTÍN RAŠKA
NARODENÝ 6. 1. 1893 V ŠTRAMBERKU,
RIADITEĽ RÍMSKOKATOLÍCKEHO
BISKUPSKÉHO GYMNÁZIA V TRNAVE
V ROKOCH 1939 – 1945.
ZOMREL VO VÄZNICI V BRNE 27. 7. 1953
AKO OBEŤ KOMUNISTICKEJ TOTALITY.

Pamätná tabuľa Štefan Moyzes, na budove Marianum.  Autor Ladislav Róbert Ján Majerský. Dátum inštalácie 1928.

Pamätná tabuľa spisovateľa Petra Jilemnického /1901-1949/ je osadená na budove Adalbertína. Autorom pamätnej tabule P. Jilemnického je sochár Ladislav Snopko.

Nápis:
NÁRODNÝ UMELEC
PETER JILEMNICKÝ
SPISOVATEĽ
UČIL NA TEJTO ŠKOLE V ROKOCH 1930-32

Pamätná tabuľa Titusovi Zemanovi umiestnená na Marianum, Hollého ulica

Nápis:
PROF. TITUS ZEMAN
KŇAZ – SALEZIÁN
PÔSOBIL V TRNAVE
V ROKOCH 1943 – 1949

Pamätná tabuľa Jozefovi Strečanskému na  budove arcibiskupského paláca. Odhalená 18. marca 2000. Dňa 18. marca 1910 sa v Špačinciach narodil Jozef Strečanský, salezián, hudobný skladateľ a dirigent. Ako prvorodený syn z ôsmich detí maloroľníka sa rozhodol kráčať po stopách Dona Bosca. V duchovnom povolaní našiel jeho hudobný talent vynikajúce uplatnenie v práci s mládežou. V roku 1939 na Biskupskom gymnáziu v Trnave založil chlapčenský zbor verejnosti známy pod názvom „Trnavskí saleziánski speváčkovia“. Zo zboru vytvoril teleso, ktoré vďaka systematickej hlasovej výchove zvládalo i náročné polyfónne skladby. Po spoločenských zmenách po skončení druhej svetovej vojny sa aktivita saleziána Strečanského stala v Trnave nežiaducou a od roku 1946 pôsobil v Komárne. Za dramatických okolností, keď ho chceli v septembri 1950 v Komárne zatknúť, sa v železničiarskej uniforme s veľkým komunistickým odznakom vydal do Bratislavy. OV emigrácii študoval hudbu v Innsbrucku a neskôr pôsobil v Ríme. Záslužnú misionársku prácu vykonával pre Slovákov v Belgicku, Holandsku, Nemecku a Francúzsku. S piesňami zo svojej autorskej dielne ako napr. Slovensko moje či Mlaď Bohu verná zo Slovenska vlastne nikdy neodišiel. Zomrel 22. júna 1985 v Sainte Ode v Belgicku.

Pamätná tabuľa umiestnená na budove hlavnej pošy. V minulosti tu stála kúria Ľudovíta I. Veľkého, kráľa Uhorska, Chorvátska a Poľska. Ľudoví I v tejto kúrii v roku 1382 zomrel.

Pamätní tabuľa Jurajovi Haulíkovi. Tabuľa je umiestnená na Námestí sv. Mikuláša 5.  Jaroslav Haulík  bol  prvý chorvátsky kardinál a arcibiskup. Narodil sa v Trnave, neskôr študoval v Ostrihome, Trnave a vo Viedni. Po štúdiách teológie bol v roku 1811 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil najprv v Komárne a od roku 1835 ako ostrihomský kanonik. Stal sa radcom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne a tiež radcom Uhorskej kráľovskej dvorskej kancelárie vo Viedni. V roku 1853 ho menovali za záhrebského arcibiskupa a keďže sa prezentoval ako národne uvedomelý Slovák, aktívne podporoval svojich rodákov v celom Uhorsku. Jeho zásluhou bola pri otvorení divadla v Záhrebe uvedená Palárikova hra Drotár. V roku 1865 bol menovaný za kardinála. Organizoval náboženský život a jeho zásluhou vznikali tiež rehoľné spoločnosti a spolky. Zakladal katedry chorvátskeho jazyka na školách a podporoval národné divadlo. Haulíkove vlastné prejavy, kázne a obranné reči Slovanov vyšli tiež v tlačenej forme. Zomrel v Záhrebe.

Na budove Spolku sv . Vojtecha je pamätná tabuľa Dr. Andrejovi Radlinskému.  Na pamiatku tohto národného buditeľa, jazykovedca, pedagóga, redaktora, vydavateľa, autora slovenských učebníc a náboženských publikácií a rímskokatolíckeho kňaza, ktorý sa zaslúžil aj o založenie Matice slovenskej v Martine a slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.

Nápis na tabuli

SSV

SVOJMU ZAKLADATEĽOVI

Dr. ANDREJOVI RADLINSKÉMU

A VŠETKÝM KTORÍ OBETAVO PRACOVALI
NA ZVEĽADENÍ SPOLKU SV. VOJTECHA

A SLOVENSKÉHO NÁRODA

PRI PRÍLEŽITOSTI SVOJHO 125. VÝROČIA

VENUJE SPOLOK SV. VOJTECHA

14.9.1870 – 14.9.1995

Na budove Spolku sv. Vojtecha sa nachádza aj pamätná tabuľa Andrejovi Hlinkovi, krotý bol od roku 1920 až do svojej smrti bol predsedom SSV so sídlom v Trnave.

Nápis na tabuli

OTCOVI SLOVENSKÉHO
NÁRODA A PREDSEDOVI
SPOLKU SV. VOJTECHA
1920 – 1938
ANDREJOVI
HLINKOVI
VĎAČNÍ SLOVÁCI

Pamätná doska sochárovi Jánovi Koniarekovi na budove sladovne Sessler. Osadilo Trnavské fórum.

Nápis tabuli:

V BUDOVE SESSLEROVEJ SLADOVNE
MAL V ROKOCH 1924 - 1927 ATELIÉR 
SOCHÁR JÁN KONIAREK,
ZAKLADATEĽ MODERNÉHO
SLOVENSKÉHO SOCHÁRSTVA
TRNAVSKÉ FÓRUM 89

Trnavský erb na budove sladovne Sessler.

Pamätná doska maliarovi pátrovi Teodorovi Tekelovi  osadená na vchod do Františkánskeho kostola. Osadilo Trnavské fórum.

Nápis na tabuli:

P.TEODOR TEKEL OFM
MALIAR
1902 - 1975
V roku 100. výročia narodenia 
občania Trnavy

Nádherná plastika na budove MTF Trnava. Autor: Juraj Krén vyštudoval pražskú AVU, kde sa už počas štúdií nechal inšpirovať výtvarnými názormi Cézanna, Picasa, Chagalla i surrealistov, ale i Čechom Františkom Tichým. Ťažisko jeho tvorby však spočíva predovšetkým v tapisériách, gobelínoch a neskôr v dielach architektonicko-dekoratívneho charakteru. Mnohé z jeho monumentálnych diel aj dnes patria k trvalému dedičstvu slovenského výtvarného umenia doma i v zahraničí. Bratislavský hrad zdobí gobelínový triptych z roku 1968 s názvami Tisíc rokov poroby, Veľká Morava a Súčasnosť, pričom replika prvého gobelínu sa nachádza aj na Pražskom hrade. jeho dielom je aj výzdoba obradnej siene na Slavíne z roku 1966. Tapiséria Javor a lipa ktorú autor prezentoval v Sieni storočí na EXPO ’67 v Montreale, je dodnes majetkom Národnej galérie v Ottawe. Okrem toho je autorom mnohých trvalých kompozícií vo významných kultúrnych a spoločenských inštitúciách na Slovensku, ako napríklad kompozícia vo vestibule vysokoškolského internátu v Mlynskej doline v Bratislave alebo čelná fasáda Pedagogickej fakulty v Trnave teraz Materiálovo technologická fakulta STU.

Fotografiu vstupu do auly bez áut by som asi nikdy neurobil. Prakticky to nebolo možné, ani cez sviatky.  Vždy tam stoja autá. Až KOVID 19 uvoľnil parkoviská a mohol som si cez pracovný deň úplne v pohode odfotografovať aulu bez zaparkovaných áut.

Mramorové mozaiky sa nachádzajú po oboch stranách vchodu do budovy  bývalého ONV, teraz Okresné riaditeľstvo policajného zboru, na Kollárovej ulici 8.  Obe mozaiky zakrývajú stromy. Podarilo sa mi jednu vyretušovať do použiteľného stavu. Okrem toho, že obe mozaiky zakrývajú vysoké stromy,  na oboch  sú v prednej časti odpadnuté  kachličky. To už naozaj nemáme peniaze ani na to aby sme opravovali umelecké diela. Asi sa čaká pokiaľ to všetko neopadne a potom sa to jednoducho zatrie omietkou!!!! Autormi je autorská dvojica Július Bartek a Jozef Dóka.

Plastika na novej železničnej stanici v Trnave. O autorovi a názve nemám žiadne informácie.

V interiéri staničnej budovy na poschodí nad pokladňami sa nachádza pekná mozaika. Je  dielom autorskej dvojice maliarov  Doka + Bartek. Názov: Koľajisko.

Na Dome kultúry  od obchodného domu sa nachádzajú na stenách hliníkové reliéfy, ktoré realizovala autorská dvojica Július Bartek a Jozef Dóka. Až keď som fotografoval reliéfy na dome kultúry som si uvedomil ako hrozne vyzerajú niektoré „architektonické“ doplnky.  Ako tá sklenená kocka v ktorej sa vystavujú autá. Tá je teda úplne otrasná. A veľmi sa nehodia ani tie stánky a reklamy pri múre Domu kultúry. Chápem, že tu ide vždy ale vždy len o peniaze, ale ak chceme mať pekné mesto, tak by sme ta mali brániť voči takýmto „skvostom“!

Reliéf s figuratívnym motívom sa vonkajšej stene polikliniky (Staroháska ulica) .Autorom je sochár Jozef Jankovič. Bol priekopníkom počítačovej grafiky na Slovensku, z ktorej vychádza aj tento reliéf. Je na nej zobrazený človek, ktorý sa redukuje na geometrický tvar.  Z obrysov figúr, ktoré vychádzajú zo seba a následným rytmizovaním a opakovaním obrysu autor docieľuje až znak stromu, ktorý v poslednej fáze poschodia figúru transformuje na trojuholník

Plastika, ktorá zároveň slúži ako okno sa nachádza na Športovej hale Družba, nad schodmi na balkón smerom k Rybníkovej ulici. Pravdepodobne je  dielom autorskej dvojice maliarov  Doka + Bartek.

Znak Trnavskej univerzity na budove univerzity od univerzitného parčíka.

V Trnave sa nachádzali viaceré plastiky (mozaiky), ktoré skončili pod zateplením alebo boli zamurované.  Príkladom bola plastika na stene budovy bývalých Pozemných stavieb na Vajanského ulici. K budove sa pristavala ďalšia časť, ktorá prekryla plastiku. Autormi bola autorská dvojica Dóka – Bartek. Je smutné, že najčastejšie  ide investor ľahšou cestou – pristupuje k demolácii, je to lacnejšie, než by mal vypracovať spolu s odborníkmi plán na záchranu diela vrátane rekonštruovanej budovy.

Pôvodná plastika na fotografii z knihy Trnava . Autorka fotografie:  Dagmar Veliká

Terajší stav. V budove sídli Správa katastra Trnava.

Podobne skončilo aj štukolustro Február 1948 od akad. maliara L.Čecha na bytovom dome , križovatka  Študentská ulica a Hospodárska ulica. Historická fotografia zdroj: Kniha Trnava 1981. Autorka fotografie:  Dagmar Veliká

INÉ

Hlavný portál budovy Marianum na Hollého ulici, barokový hlavný reprezentačný portál so sochou Panny Márie, v type Madony, doplnený erbom arcibiskupa Selepčéniho.  48°22′45′′S   17°35′20′′V

Portál Rubrora na Hollého ulici 9. Pôvodne to bola budova Seminarium rubrorum (seminár červených klerikov). Bol  generálnym seminárom pre celé Uhorsko.  V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov. Pomenovanie dostal podľa toho, že jeho seminaristi nosili červené reverendy. Od r. 1853 v ňom sídli gymnázium. Baroková budova bola v roku 1914 zvýšená o jedno poschodie, fasáda dostala novú renesančnú úpravu. Nezachoval sa však pôvodný   erb  zakladateľa. Terajší erb nad portálom bol osadený po roku 1912 a patrí ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi kardinálovi Csernochovi (1852 – 1927).  48°22′47′′S   17°35′19′′V

Stephaneum (seminár sv. Štefana), Hlavný portál s cenným reliéfom zo 17. storočia, zobrazujúcim kľačiacich cirkevných i svetských hodnostárov. Predstavujú zrejme neúplnú časť pôvodne rozsiahlejšej kompozície a predpokladá sa, že sem bol prenesený práve zo staršieho Svätoštefanského seminára.Mesto by mohlo vyvinúť nejakú aktivitu, ohľadom sôch a plastík, ktoré sú zle umiestnené a čiastočne zničené. Niektoré by si zaslúžili opraviť, očistiť, aby získali svoj bývalý lesk, upraviť okolie, označiť ich nejakým popisom.  Niektoré možno premiestniť do vhodnejšieho prostredia. Napr. Urán a Saturn by moli byť premiestnené do parčíku vedľa Kalvárie. Ak ostanú na svojich miestach, tak sa čoskoro rozpadnú!  Pre informovanie návštevníkov Trnavy, ale aj obyvateľov mesta by bolo dobré označiť sochy tabuľkami so základnými informáciami o danom umeleckom diele.  Adresa: Halenárska ulica1. 58°22’42″S   17°35’21’’V

Plastika nad hlavným portálom na budove Rímsko katolíckeho farského a dekanského úradu na námestí sv. Mikuláša č.3

Hlavný portál na budove Šľachtického konviktu (lat.: Convictus nobilium) je najreprezentatívnejšou budovou univerzitného komplexu. Bola určená pre študentov zo šľachtických rodín, čomu odpovedal aj vyšší štandard bývania. Táto budova je vlastne treťou budovou Šľachtického konviktu stojacou na mieste vyhorenej druhej budovy. V rokoch 1747 – 1754 u vystavali na príkaz cisárovnej Márie Terézie podľa viedenského palácoveho vzoru. Má neskorobarokový charakter.  Výrazným prvkom hlavnej uličnej fasády je reprezentačný portál s plastikou, vystupujúci do priestoru, kde stĺpová architektúra nesie balustrádový balkón s dvojitým erbom a plastikami.

Sídli na adrese Jána Hollého č. 10.   48°22′44′′S 17°35′21′′V

Vstupný ranobarokový portál Adalbertina  (Seminár sv. Vojtecha) so sochou sv. Vojtecha pochádza z roku 1710.

Nad vstupom do rannobarokového katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa zdobí erb Estreházyovcov, po jeho stranách sú dve sochy sediacich anjelov.

V nikách vedľa vchodu do rannobarokového katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa sa po oboch stranách nachádzajú sochy svätcov : Joachima, Anny, Alžbety a Zachariáša.

V nikách rannobarokového katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa, na južnom priečelí sú sochy apoštolov : Júdu Tadeáša, Jána, Mateja a Barnabáša.

Unikátnym prvkom na kostolíku sv. Helenky je gotická trojdielna edikula na západnom priečelí nad mladším vstupom zo 17. storočia. Jej spodnú časť tvorí kamenná profilovaná rímsa, ktorá nesie stupňovito usporiadané striešky zdobené  križbou v tvare mníšky. Edikula niesla pôvodne figurálnu maliarsku výzdobu v podobe postáv bližšie neurčených svätíc v bočných nikách, ktoré dopĺňala plastika v strednej vyvýšenej nike, pričom plocha za ňou bola zdobená motívom svätožiary. V súčasnosti sa vo všetkých troch nikách nachádzajú plastiky svätíc – po stranách ide o sochy z 18. storočia. Sú to sochy sv. Barbory a  sv. Alžbety. V strede sa nachádza dnes už kópia gotickej plastiky sv. Heleny z obdobia po roku 1400.

Kríž na ľavej strane priečelia kostola  sv. Helenky je prácou trnavského majstra Ignáca Melczera, ktorý ho zhotovil v roku 1739.

Portál budovy na  Štefánikovej ulici 38. Budovu v minulosti kúpil Matej Einzige.  Prišiel v roku 1770 do Trnavy so zámerom, že tu bude uvádzať divadelné predstavenia a organizovať verejné fašiangové plesy. Na dnešnej Štefánikovej ulici č. 38 kúpil dom a na poschodí vybudoval tanečnú sálu. O funkcii domu  vypovedá i zachovaná výzdoba portálu s reliéfmi.

Kríž na ľavej strane kostola sv. Jakuba (Františkánsky kostol)

Kríž na Koniarekovej ulici.

 


Poďakovanie

Na tomto mieste by som chcel poďakovať hlavne pánovi Prof. MUDr. Bohumilovi Chmelíkovi, PhD a pani PaedDr. Simone Jurčovej, za neoceniteľné informácie o sochách  a ich autoroch!

 

Všetky fotografie na tejto stránke: Karol Križan

Fotografie podliehajú autorským právam a bez súhlasu autora ich nie je možné kopírovať ani šíriť!