Železničná stanica Trnava

V polovici 19. storočia vznikla v Trnave dôležitá stavba – železničná trať a budova stanice. Bola prvá a jediná na Slovensku, aj v celom Uhorsku. Konská železnica spájala kráľovské mestá medzi Bratislavou a Trnavou. Slúžiť začala pred 170 rokmi. Prvá budova stanice v Trnave bola postavená ešte pre konskú železnicu (1846 – 72). Neskôr (1872-73), prebudovali trať na parnú trakciu a  postavili budovu stanice na druhej strane – teda oproti predošlej stanici. Starú budovu stanice (ktorá stojí dodnes) postavili z roku 1896.

Pohľadnice starej Trnavskej stanice.

Nová (súčasná) železničná stanica v Trnave má viac ako tridsať rokov. Výpravná budova bola po desaťročnej výstavbe odovzdaná do prevádzky v piatok 17. novembra 1989 o 11. hodine. Nové nástupištia boli do prevádzky odovzdané až v roku 1991. Stará budova stanice sa nachádza cca 400 m na západ od novej budovy. Po dokončení novej stanice fungovala až do jari roku 1992 zdvojená prevádzka na starej a novej stanici. Obe budovy boli vzájomne „prepojené“ chodníkom, ktorý viedol po terajšom nástupišti č. 4.

Stará budova stanice bola chvíľu v dezolátnom stave. Tri fotografie starej železničnej stanice sú od p. Blažeja Vitteka (uverejnené s jeho súhlasom).

Postupne sa budovy starej železničnej stanice zrekonštruovali do súčasného stavu.

Základný kameň novej stanice bol položený v septembri 1979, stavba bola zahájená v decembri 1979. Stavbu novej budovy železničnej stanice vykonáva Stavoindustria Trnava a mala byť ukončená v roku 1984. Tento termín nebol dodržaný z rôznych , i objektívnych dôvodov. Veď v rokoch 1983 až 1984 bola stavba dokonca utlmená. Problémy mali aj subdodávatelia stavby. Nevedelo sa, či bude dobudovaný predstaničný priestor. Bolo tam zbúranisko po bufete Koruna a bývalej budovy OSP. Stavoindustria nemala ešte v úlohách ani vybudovanie lávky pre peších.
Vtedy sa všetka kapacity venovali budovaniu 6-poschodovej administratívnej budovy vedľa novej výpravnej budovy. Problémy boli s vybudovaním nového vodovodného prívodu.
Nová železničná stanica mala aj dva dominanty – šesťposchodovú administratívnu budovu a nové pracovisko výpravcov – dopravnú kanceláriu v riadiacej veži.
Stavba bola ukončená v septembri 1989 s nákladom 81,6 milióna Kčs a začali sa preberacie konania a kolaudácia. V piatok 17. novembra 1989 o 11. hodine nastala dlho očakávaná chvíľa otvorenia novej budovy železničnej stanice.

Najväčšia atrakcia trnavskej stanice – historická mašinka.

Ešte staršia fotografia (r.2010), keď bol rušeň voľne dostupný.

Mašinka skrášľuje trnavskú stanicu už 45 rokov, od roku 1974. Pred otvorením novej budovy stála v parku za starým nádražím. Ešte pred pár rokmi bol vlak voľne prístupný aj z vnútra a do kabíny sa dalo vojsť. To však narobilo viac škody než osohu. Občas sa tam pohralo dieťa, ale často si uľavil bezdomovec alebo vybúrili mladíci pod vplyvom alkoholu.  Počas rekonštrukcie železničnej stanice v rokoch 2012 – 2014 sa za pomoci členov Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia podarilo vybudovať na slepej koľaji 4. malé múzeum. Dopravili sem historický parný rušeň a dva vagóny. V čele tejto historickej vlakovej súpravy je parný rušeň ORENSTEIN & KOPPEL 2911/1908, je spomienkou na históriu železnice v trnavskom regióne. Svoj ,,vlakový život“ prežil posunovaním vagónov na vlečke v cukrovare v Trnave. Bola to éra rozmachu trnavského cukrovaru pod barónom Karolom Stummerom. Železničná trať do cukrovaru viedla zo stanice cez Hospodársku ulicu, popri rieke Trnávka. Z okolitých polí zvážali cukrovú repu po sieti úzkokoľajných železníc. Na železničnej stanici v Trnave bol tento parný rušeň prevezený už v roku 1983. Za rušňom je mladík, vozeň vyrobený v roku 1986. Ide o vozeň Gbqs 40 56 1542 201-2, pôvodne určený na prepravu spešnin vo vlakoch osobnej dopravy, tieto vozne slúžili aj k preprave pošty. Tento vozeň v roku 2013 odkúpil Klub priateľov železníc Trnava upravil si ho pre účely výstavnej sály. Tretím vozňom tejto súpravy je služobný vozeň Daa-K 60 56 9304 109-3. Vozeň bol vyrobený v roku 1955 a bol používaný v osobnej i nákladnej vlakovej doprave ako vozeň manipulačný, prepravovali sa v ňom aj rozmernejšie batožiny cestujúcich. Tento vozeň si Klub priateľov železníc Trnava zakúpil tiež v roku 2013 a upravil si ho na klubovňu.
Okrem vlakovej súpravy sú v tomto malom múzeu vystavené napríklad aj závora zo železničného prejazdu s predzváňačom, návestidlo, pumpa na nalievanie vody do parných lokomotív.

Aktuálna fotografia na zrekonštruovanej stanici. Už by si zaslúžila miernu údržbu. Vyzerá trochu prašivo.

Na stanici sa nachádza aj replika parného rušňa „The  Rocket“ (1829)

Replika parného rušňa The Rocket z roku 1829, ktorá bola schopná ísť až 36 kilometrov za hodinu. Maketu,  z rôznych materiálov vyrobil člen  Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia Igor Rendek. Jedna z replík sa nachádza v New Yorku a originál v Londýne. Parný rušeň v roku 1829 vyhral preteky parných rušňov v Anglicku a rýchlosťou 56km/hod. sa stal najrýchlejším rušňom na svete v danom období. Rušeň navrhol a zostrojil George Spephenson.

V súčasnosti už železničná stanica vyzerá inak ako pred troma desaťročiami, keď ju dokončili. Od roku 2011 prebiehala postupná rekonštrukcia administratívno – prevádzkovej budovy, samotnej staničnej budovy, ale aj nástupíšť a ďalších objektov. Železnice Slovenskej republiky do obnovy jednotlivých budov a nástupíšť v Trnave doteraz investovali 33,4 milióna eur bez DPH.

V roku 2019 už novú stanicu navštívil historický rušeň Albatros.

 

Všetky fotografie (okrem označených) : Karol Križan

Fotografie podliehajú autorským právam a bez súhlasu autora ich nie je možné kopírovať ani šíriť!