Zátišie s prskavkami

Videl som pár zaujímavých zátiší, kde  dominovali prskavky. Zátišie s prskavkami sa dá krásne pripraviť doma na stole. Je to  spestrenie na zimné alebo jesenné dni. Preto som sa rozhodol, že si jedno nafotím. A hneď prišiel prvý problém. Prskavky. Už bol február a v obchodoch už neboli. Len cez internet.  Tak som obvolal všetkých známych, či im nejaké nezostali od Vianoc. Už skoro nikto prskavky nepoužíva. Všetci len svetlice. Nejaké mi predsa len doniesli. Ako som neskôr zistil, bolo ich málo. Pokiaľ som prišiel na všetky úskalia takéhoto fotenia, prakticky mi žiadna nezostala.

Rada 1: nakúpte si na Vianoce dostatočné množstvo prskaviek, radšej viac ako málo. 2-3 balíčky sú málo. Neskôr sa dajú kúpiť len na internete.

Zaranžoval som prvé zátišie. Na začiatok musím pripomenúť, že len prskavky nestačia na nasvietenie celej scény. Musíme použiť ešte jedno trvalé svetlo. Ja som použil zábleskové svetlo zo zapnutým pomocným svetlom, ale stačí aj nočná lampa.

Rada 2: Prskavky nedodajú scéne dostatok svetla.

Olúpal som prskavku a nasypal na dno  pohára zo zaváraniny v tvare súdka. Zapálil. Hmota neprskala tak, ako som si predstavoval a pohár praskol. Ešte však stále horel a myslel som, že mi prepáli starý kufrík.

Rada3: Vždy majte pod nádobami nejakú, najlepšie drevenú podložku. Drť z prskavky nedávajte na dno sklenených nádob. Ak ju chcete predsa použiť , tak ju vložte napr. v kovom viečku.

Ďalšiu vec, ktorú so zistil je, že použité  sklenené nádoby už asi nebudem môcť ďalej používať. Kam dopadla žeravá iskra, tam bol povrch drsný. Čiastočne sa dalo vyčistiť, ale dokonale by sklo vyčistila snáď len Toro pasta.

Rada 4 : Počítajte s tým, že použité sklenené nádoby môžu byť znehodnotené. Tak nepoužívajte napr. vzácne historické sklo :-). 

Z prvou fotografiou som sa dosť natrápil a vypálil veľké množstvo prskaviek. Aby som mal oheň stále po ruke, bola vedľa scény zapálená sviečka. Aby som dosiahol žiadaného efektu,  do nádoby som vkladal viac prskaviek o rôznych veľkostiach. Prskavky horia dosť rýchlo a bol veľký problém vhodne načasovať fotenie. Nejaké fotka z toho vyšla, ale nebol som spokojný.

Tak som od známych vymámil ešte nejaké prskavky a u babky našiel prskavky z roku 1983. Zaranžoval som opäť scénu a začal podpaľovať  veľké prskavky. Žiaľ ani jedna sa nezapálila!!

Rada 5: vždy pred fotografovaním si vyskúšajte zapáliť  jednu prskavku na skúšku.

Ostali mi len prskavky z roku 1983. Len jeden balíček. Tak som sa rozhodol, že si trošku pomôžem Photoshopom. Fotoaparát bol na stojane. Pripojil som diaľkovú spúšť. Scéna bola naaranžovaná a nasvietená jedným svetlom. Zapálil som jednu prskavku. Jednou rukou som ju vkladal do nádob (do rôznych výšok) a druhou stláčal spúšť. V tenkom odmernom valci prskavka nehorela, lebo nemala kyslík. Tak som dal prskavku z vonku.  Takto som nafotil niekoľko desiatok fotografií, vždy prskavkou v jednej nádobe. Potom v počítači som vybral tie najvhodnejšie a spojil ich v grafickom programe. Samotné telo prskavky som vymazal.

Tento postup mi priniesol najlepšie výsledky.

Prvá fotka

Druhá fotka

Tretia fotka

Výsledné fotografie

Fotoaparát a jeho nastavenie: Canon 5D mark III, objektív Canon Macro100/2,8,  statív, diaľková spúšť, clona -3,2, čas 1/30, ISO 100.